close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Everybody just wants to have fun...

6. března 2011 v 22:21 | Patt


Vesmír plní želania. Plní ich na základe našich myšlienok a pocitov. Ak si niečo želám, väčšinou si v hlave predstavím obrázok, akoby moje prianie bolo splnené a radujem sa z neho. Čoby radujem. Výskam a hopsám od šťastia. ;D Keď však mám chvíľky, kedy som smutná, nejaký šuter ma ťaží na srdci, priania sa neplnia. Po chvíľke sa mi zdá, že celá situácia sa zhoršuje, problém naberá globálne rozmery a pocit šťastia sa podkopáva kdesi hlboko. Nápodobne aj keď musím robiť čosi do čoho sa mi nechce.

Poznám ľudí, ktorí majú problémy s nejakým predmetom v škole. Spolužiačka, ktorá si z dejepisu nepämatá nič ani keď za ňou celý deň behám a hrkútam jej dookola " Žiadne Francúzsko! V tom fronte Francúzsko nebolo", pretože aj tak sa ma o päť minút so zmätkom v očiach spýta " Takže tam bola... Velká Británia, Francúzsko a Taliansko? " . Na moje " Eh, nie tak celkom" vždy zareaguje " Neznášam dejepis! " a trápi sa s ním zvyšok dňa, s minimalnými pokrokmi. Iná kamarátka nedokáže pochopiť fyziku/matematiku. Tam kde niekto vidí dokonalý súvis a úchvatnú logiku, ona vidí len podivné háčky a čiarky. Považuje to za úžasný spôsob, ako stráviť slnečný deň v mori čísel ktoré sa jej vysmievajú do tváre alebo nemôcť ísť na trénink, pretože jej rodičia dali domáce väzenie. (A toto milujem najviac. Ak aj rodičia vidia snahu, predsa zakázujú najobľúbenejšie aktivity ( a navyše prospešné aktivity) svojím ratolesťiam.)

Čo tým chcem ale povedať? Základom splnených prianí, a tým aj celkovo spokojného života je jedoduchá súvislosť.
Nakŕm dušu (nie, naozaj tým nechcem povedať že máte ísť všecia do kostola a vyrabovať hostie.) -> čo znamená ROB VECI, KTORÉ ŤA ČINNIA ŠŤASTNÝM. Baví ťa baštiť rajčiny? Fájn, pokračuj v tom ako sa len dá ;) . Baví ťa behať/ spievať / smiať sa/ whatever? Fájn, pokračuj v tom ako sa len dá. ;)
Pretože keď robíme veci ktoré nás bavia, cítime sa šťastný. Nie len zvyšujeme svoje vibrácie ( mať zvyšené vibrácie je vždy fajn, najmä ak sa pokúšame o kontakt s anjelmi alebo priblížiť sa "Bohu" ;) ), ale zároveň priťahujeme do nášho sveta viac a viac šťastia. A keď vedieme životy plné radosti a málokedy riešime väčšie problémy ako či sa Johnovi bude viac páčiť ako darček biela alebo modrá kravata, a či mu radšej predsa len nedať ten Xbox ;) , sme spokojní a dostávame čo si želáme, od lások a priateľstvá cez vysnívané šaty až po drobnosti ako obľúbenú maškrtu.
Takmer ideálne, nie? Najlepšie je, že to nemusí byť len vysnívaný sen večného optimistu ale "krutá" realita. Stačí sa len baviť :D .


Zároveň som trošku načrtla ako nám to hromada vecí kazí. Sme zaplavení povinnosťami, pri ktorých umierame nudou a predsa ich musíme pretpieť. 12 rokov zaspávať na hodine fyziky nie je veľká výhra. Aj to blbé umývanie podlahy mi môže niečo dať, ale ak je pre niekoho fyzika mimozemská dedina, ktorú nepochopí ani po 50 rokoch, zbytočne mu ju kódovať. Taký človek sa ju hneď môže prestať učiť a po 12 rokoch toho nebude vedieť o nič menej akoby sa drtil. Takí ľudia sú. Môj ocino však zaryto tvrdí, že (ak už sme pri tej fyzike), môže byť veľmi užitočná, čo je síce milé, ale nie každý to z divne formulovanej počuky a vzorca pochopí. Čo tak jednoducho povedať: " Pamätaj, že ak budeš na ľade a bude ti hroziť že sa prepadneš, a nie si zrovna otužilec, musíš rozložiť váhu, ju? To znamená nestoj ako stĺp, polez napríklad štvor nožky" .
Toto je zhurba všetko čo si pamätám z minuloročnej fyziky ( aha, a ešte že čím plávam hlbšie , tým citím väčší tlak). Bolo mi to povedané takto, ukázané obrázkom a vybraté zo života. Neprepadám z fyziky, ku podivu mám jednotky a dvojky, ale aj napriek tomu zabúdam rýchlo. Škola by potrebovala zmenu, pretože niekto môže vidieť v mapách/tabuľkách/vzorcoh zmysel života, a pre niekoho sú to len vec,ktoré mu bránia dočítať knihu/ domaľovať obrázok / ísť ku kamarátke ….
Takýmto spôsobom ľudia šťastní nie sú, a škola zďaleka nie je jediným problémom. Skoro, akoby to niekto robil naschvál...
 

Články bez blogov, blogy bez článkov...

27. února 2011 v 10:57 | Patt |  Ja

Články bez blogov....

Hromady úžasných ľudí, ľudí s vlasnými názormi, myšlienkami, životnými skúsenosťami...radami ktoré pomáhajú, ale iba jednotlivcom. Pretože nikde svoje nápady nezapisujú resp. sú zaznamenané na zdrape papiera, ktorý však nikdy nezazrie svetlo sveta, nikto iný nebude mať priležítosť zhodnotiť vtey, ich postup, logiku....a niekedy je to naozaj škoda :) . Ale potom, potom tu máme....

... blogy bez článkov

Blogy, ktoré boli založené možno z nudy, možno preto, lebo je to moderné a možno preto lebo to niekto chcel skúsiť. A potom zistí, že buď zmizne motivácia, nápady, alebo aká je to robota. NIe je ľachké mať dobrý, seriózny blog. A na nešťastie, ten môj, obávam sa, že nebude mať ponúknuť veľa vecí, a pretože bol založený z čírej nudy, možno zanikne skôr ako vznikne. A možno má písanie článkov zabaví. Zapáči sa mi premýšľanie nad problematikov,článkami, potreba niečo vylepšiť, naučiť sa pracovať s takým a onakým programom.....uvidíme :) Čas ukáže :D Blogu zdar ;)

Kam dál

Reklama